Ani

1914_09_28 O KOĽKO VIAC JE ČLOVEK AKO OVCA

1 мнение в тази тема

O KOĽKO VIAC JE ČLOVEK AKO OVCA

 

 

„O koľko viac je človek ako ovca! Teda v sobotu slobodno dobre robiť.“

Ev. podľa Matúša 12:12

 

Treba byť vďačný židovským farizejom, že vyprovokovali Krista vysloviť tak veľkú pravdu, inak by ju nepovedal. Ľudia, veľkí formalisti, ktorí preciedzajú komára a ťavu prehltávajú, ľudia špecialisti, virtuózi na odhaľovanie a zdôrazňovanie cudzích chýb – farizeji si nedokázali vysvetliť, ako sa tak môže porušovať sobota.. Podľa ich chápania, podľa Mojžišovho zákona, sobotu bolo treba prežiť v oddychu a ničnerobení. Židia chápali oddych svojrázne, vlastne ako Bulhari chápu nedeľu. Bulhar naženie svoje ovce do maštale, zanechá pluh na humne, dobre sa oblečie, nasadí si klobúk a ide do krčmy, kde už pri príchode zakričí: daj aspoň pol litra vína – dnes je nedeľa. Šesť dní musíme pracovať, a siedmy deň budeme piť – budeme sa veseliť. Podobné názory na sobotu mali aj Židia. A Kristus odhaľuje ich pravú tvár, využijúc prirovnanie: Ak vaša ovca, hovorí im, padne do nejakej jamy, zrejme ju z nej vytiahnete; ale nie však z lásky k ovci, ale aby neutrpel váš záujem. Lenže ak treba urobiť dobre človeku, ktorý potrebuje pomoc, nastoľujete veľkú otázku, že v sobotu sa nedá dať do poriadku jeho ruka. Kristus dodáva aj niečo naviac – „o koľko viac je človek ako ovca“, inými slovami o koľko viac je rozumná bytosť ako nerozumná. Ak vy pre svoj žalúdok varíte viacej ako 4 – 5 hodín denne, aby ste ho nasýtili, pretože stále vám v ňom škŕka, a hovoríte: „Aby sme ho netrápili a dali sa mu najesť“, prečo, ak sa jedná o rozumnú bytosť, o človeka, aby sa pozdvihla práve jeho myseľ, srdce, hovoríte: „V sobotu to nejde, má dosť času, nech čaká?“ Kristus kladie dve podmienky, hovoriac. „Tak, ako sa vy staráte o vašu ovcu, podľa toho istého zákona sa musím aj Ja postarať o rozumnú bytosť. Tak, ako vy vyťahujete vašu ovcu z jamy, tak som aj Ja prišiel na zem vyslobodiť tieto rozumné bytosti – aby som ich vytiahol z jamy.

 

Človek mal vytknutú ruku. Viete, čo znamená mať vytknutú ruku? Bola paralyzovaná jeho vôľa a Kristus hovorí: „Chcem obnoviť jeho vôľu, aby mohol slobodne konať, aby slobodne využíval svoju myseľ, svoj cit, pretože je poslaný na zem na to, aby pracoval. Či to bude pondelok, utorok, streda alebo sobota, kedykoľvek, Ja splním Svoje poslanie.“ A takú prácu, ktorá nenarušuje Boží zákon, môže uskutočniť každý, pretože oddych je určený iba pre telo, nie pre ducha. Na zemi oddychujú iba leniví, a tí oddychujú každý deň. A pracovití hovoria: „Keď sa vráti Kristus k nám, vtedy my budeme oddychovať. Tak by mal chápať prácu skutočný kresťan.

 

Existuje základný princíp, ktorý musíme mať na zreteli; existujú známe zákony, ktoré musíme chápať. Nielenže ich musíme chápať, ale ich musíme aj uplatňovať vo svojom živote. Bez tohto uplatnenia každé učenie, každé náboženstvo, nech by bolo akékoľvek, je neplodné. Nestačí, aby nejaká rastlinka vyklíčila, vyrástla, rozvila sa, vykvitla, začala rodiť, no jej plod musí aj dozrieť. Až keď plod dozreje, vtedy rastlinka dosiahla svoj cieľ. Následne, podľa toho istého zákona, človek sa môže narodiť, rásť, rozvíjať sa, rodiť, no ak v ňom nedozreje plod, život nie je plodný. Kristus rozväzuje ruku človeka – obnovuje jeho vôľu.

 

Keď budete čítať túto kapitolu ďalej, všimnete si, že k Ježišovi doviedli jedného človeka posadnutého diablom, druhého slepého, tretieho nemého, a že On ich vyliečil. Tieto veci majú niečo spoločné. Čo je to: posadnutý diablom, slepý, nemý? Možnože poviete, že to sa mohlo stať iba za čias Krista. No stáva sa to aj v našich časoch. Krátko sa zastavím a uvediem jeden príklad, na ktorom vysvetlím zmysel, ktorý Kristus vložil do týchto slov. Je jedna rozprávka o cárovi Šalamúnovi, v ktorej sa hovorí o tom, že pozval raz skúseného princa duchov, aby mu pomáhal so stavbou chrámu. Keď však tento princ naučil stavať cára chrám, zatúžil zmocniť sa aj jeho trónu. Keď sa to Šalamún dozvedel, chytil ducha, zatvoril do krčahu, zapečatil svojou pečaťou a hodil do mora. Keď zotrval zo desať rokov v mori, princ prisľúbil tomu, kto otvorí krčah, aby z neho vyšiel, že mu dá najkrajšiu ženu na svete. Nikto ju však neotvoril. Prešlo sto rokov a znovu sľubuje: tomu, kto otvorí krčah, dá nielen najkrajšiu ženu, ale aj najlepšie deti. Znovu sa nikto nehlási. Prejde ďalších 100, 200, 300 rokov – znova sľubovanie: tomu, kto ho vytiahne, dá nielen najkrajšiu ženu, a najlepšie deti, no urobí z neho najvzdelanejšieho človeka. Našťastie opäť sa nikto nehlási. Sľubuje teda niečo iné: tomu, kto ho vytiahne, dá nielen všetky predtým sľúbené veci, ale urobí ho cárom na zemi. Znova sa nikto nehlási. Po 500 rokoch hovorí: „Kto ma teraz vytiahne, toho zabijem.“ Po istom čase išiel jeden rybár chytať ryby, hodil sieť do mora, chytil krčah a vytiahol ho. Pomyslel si, že by v ňom mohol byť bohatý poklad. Začal ju otvárať a keď ju odtpečatil, začal z nej vychádzať čierny dym a o chvíľu sa objavila postava princa, ktorý povedal. „Sľúbil som, že zabijem toho, kto ma vytiahne z krčahu. Najskôr som sľúbil to i ono, no nikto sa neprihlásil; kto ti za to môže? Taký je tvoj osud.“ Rybár si pomyslel: „Načo mi bolo treba otvárať krčah!“ no potom povedal princovi: „Neverím, že si vyliezol z krčahu. Najskôr mi musíš dokázať, že si vyšiel z krčahu, až potom ma zabi.“ – „V krčahu som bol.“ – „Nebol si.“ – „Bol.“ – „Dokáž.“ Duch začal znova vchádzať do krčahu a keď celý vliezol, rybár hneď zatvoril krčah a povedal: „Ak prisľúbiš prvé veci, pustím ťa.“

 

Taký je život. Prídete na tento svet, on je more, hodíte svoju sieť, chytíte ryby a vyhrávate. Ak máte priaznivé podmienky uloviť rybu, niet vás; ak prídu podmienky utrpenia, biedy, vtedy hádžete svoju sieť a vyťahujete krčah so zlým duchom. V tejto rozprávke si všimnete jeden protiklad. Aj keď je to rozprávka, no poukazuje na to, že každý život má priaznivé i nepriaznivé podmienky. Musíme chápať zákony, aby sme vedeli využiť priaznivé podmienky. Ak sa dostaneme do nepriaznivých podmienok, ako rybár, zožneme smrť.

 

Vráťme sa ku Kristovým slovám, ktoré povedal, keď k nemu doviedli jedného malomocného, druhého slepého a tretieho nemého. Malomocný, slepý i nemý – sú vnútri v nás. Tu sa všetci podobajú na anjelov, akí ste pekní, pobožní, no nejaký malomocný do vás vstúpi a zo dňa na deň začne plač a škrípanie zubami; muž, deti utekajú – „matka sa zbláznila“. Vy rozumní musíte vystrieť ruku, aby ste vyliečili malomocného, a povedať: „Pokoj s vami!“; ak po jednom slove Krista malomocný vyšiel z človeka, tak aj vy môžete povedať tieto slová a vyliečiť chorého. Keď začnete kŕmiť vaše kone v maštali, začnú kopať bez ohľadu na to, či sú na okolí deti; čo máte robiť? Treba povedať, ako Bulhar „pš“ a potiahnite ho za uzdu. Uzda – to je zákon. Každá nerozumná bytosť musí mať uzdu. Rozumná bytosť dostane reč, aby hovorila. Takže musíte vyliečiť v sebe tohto nalomocného. Táto ovca sa stala nerozvážnou, je divá; musíte ju vyliečiť. Je slepá. Ľudia hovoria: „No my nie sme slepí.“. Verím, možnože vy nie ste slepí, no mnohí sú slepí. Keď sa raz spýtali jednej ženy, ktorá nevedela čítať, povedala: „Synak, slepá som, slepá!“ Nemôžete tejto žene otvoriť oči? Otvorte ich. Učitelia sú ľudia, ktorí otvárajú oči slepým; sú čudotvorcovia; pošlite k nim syna a po 10 – 15 rokoch vám ho vrátia s otvorenými očami. Aj hluchému, aj jemu treba prebiť uši, aby počul a chápal. Človeku je to ľahké, možno, preto, lebo má rozum. Preto Kristus hovorí: „O koľko viac je človek ako ovca!“ V čom spočíva život ovce? Pasie sa na tráve, aby si pokryla chrbát trochou vlny a aby dala mlieko, aby vám niekedy oproti zabľačala. Niektorí súčasní ľudia sú ako ovce. Neustále bľačia: brat na brata sa sťažuje, sluhovia sa sťažujú na pánov a páni – na sluhov; 365 dní v roku spievajú stále tú istú pieseň. Nie je taký život neustálym bľačaním? Kristus hovorí: „O koľko viac je človek ako ovca!“, pretože človek môže myslieť. Musí mať rozviazanú ruku; malomocný v jeho vnútri musí byť vyliečený; jeho slepota musí zmiznúť a jeho sluch sa musí obnoviť. Toto chce Kristus povedať týmito slovami. Hovorí farizejom: „Nerozumiete základnému Božiemu zákonu a Ja viem, prečo chcete ľudí so zviazanými rukami; vaše záujmy diktujú, aby ste mali dengľavých ľudí; slepému hovoríte: „Lepšie nech je slepý, aby nevidel naše priestupky“; hluchému: „V našom záujme je, aby bol nevzdelanec.“ A ak existujú ľudia, ktorí nemajú radi vzdelanosť, stáva sa tak v dôsledku známych praktických dôvodov. Kristus však tvrdí opak: hovorí, že zmrzačeným majú byť rozviazané ruky; malomocní, slepí, hluchonemí majú byť uzdravení. Potrebuje múdrych ľudí, ktorí chápu a plnia Božiu vôľu. Bulharské slovo „muž“ má hlboký význam, pochádza zo sanskritského slova „manas“, ktoré vyjadruje bytosť, ktorá myslí; preto ľudia hovoria „buď muž“, inými slovami bytosť, ktorá myslí, uvažuje, ktoré má vôľu konať, čo je dobré. To znamená byť človekom. Buďte presvedčení o tomto zákone, že človek nemôže mať vôľu, ak nekoná dobro. Niektorí hovoria: „Ja mám vôľu.“ Ak spustím bicykel z vrchu Vitoša, bude sa kotúľať dolu, nemôže ísť nahor. Rieka sa sanží tiecť dolu z vrcholov hôr, nemôže tiecť naspäť nahor. Tak isto sa väčšina ľudí kotúľa a kráča nadol. Iba človek, ktorý môže vystupovať na vrchy, iba taký človek má vôľu; môže odstrániť a zvíťaziť nad istými ťažkosťami a odporom. A Kristus sa obracia k Židom a hovorí: „Vy nemusíte byť ako ovce, nemusíte byť iba bytosťami, ktoré sa kotúľajú nadol, ako rieky a kamene, no musíte byť ľuďmi, ktrorí stúpajú nahor k Bohu, teda ktorí plnia Jeho vôľu.“ To im chcel povedať. Rozumeli mu. Aj v súčasnosti ľudia neustále schádzajú nadol, kotúľajú sa z Vitoše dolu a pýtajú sa, prečo sú nešťastní. Každý, kto sa kotúľa nadol, je nešťastný. Šťastný je človek, ktorý začne stúpať nahor. Pokiaľ človek nezačne myslieť a uvažovať, je nešťastný; ak začne myslieť a uvažovať, stáva sa šťastným a veci, ktoré boli predtým nemožné, stávajú sa možnými.

 

Skrytá myšlienka, ktorú Kristus vkladá do týchto slov, má pre nás veľký význam. Keď Boh povedal v prvej kapitole Starého zákona, že stvoril človeka podľa svojho obrazu a podoby, želal si, aby človek myslel a konal tak, ako myslí a tvorí Boh, aby mal slobodnú vôľu; a podoba znamená napodobňovať veci, inými slovami, robiť rozdiel medzi dobrom a zlom,vytvárať harmóniu. Myslieť a konať – to je Boží princíp, ktorý Boh do nás vložil. A každý, kto nemyslí a nekoná tak, ako mu velí Boh, nie je na obraz Boží, je ovcou. Nehovoríme, že ovca je zlá, hovoríme však, že predurčenie ovce je pásť sa a dávať vlnu, na rozdiel od človeka, ktorého predurčenie je celkom iné; je stvorený na to, aby vládol nad všetkými bytosťami, aby reguloval atmosféru, všetky prvky, aby usporiadal život na zemi. Mal by byť dobrým gazdom, no takým môže byť iba vtedy, ak pochopí to, čo Boh doňho vložil.

 

Často sa pýtajú: „Ty si kresťan? – Čo rozumieš pod týmto slovom? - Veríš v krista? – Verím, že Kristus prišiel. V to verím tak, ako v to, že ruský cár bol niekedy v Bulharsku. – Čo na tom? Veríte, že váš žiak bol dnes v škole? - Verím“. No táto viera musí smerovať trochu ďalej; spýtam sa žiaka: „Počúval si, čo dnes učiteľ hovoril ? – „Nie.“ Poviem mu: „Ja som počúval jeho prednášku a viem viacej vecí ako ty.“ Vtedy poviete: „Ty si pochopil myšlienku.“ Ľudia hovoria: „veríme, že Kristus došiel spasiť svet“ dobre, dvetisíc rokov to isté predpovedáte; ako ho však spasí? – „Prelial svoju krv, aby vykúpil ľudí.“ No dobre, ak nejaký bulharský roľník kúpi na trhu pár volov, čo s nimi urobí? Dá im ohlavok, nasadí chomút na krk, vezme pluh, palicu a odíde na pole. Veríš v Krista, no ak si v štádiu ovce a nezapriahneš sa do práce, slúžiš Kristovi? Veríš, že prišiel; vporiadku, no počúvaš ho? Nie. Radím ti, aby si išiel a počúval Krista, keď hovorí vo svojej škole, aby si pochopil Jeho učenie a aby si ho uplatnil vo svojom živote. Nežiadam od ľudí ani najmenej, aby odhodili to, čo majú. To, čo teraz máte, to znamená, že ste iba v oddeleniach; no vy sa 30 – 40 rokov učíte iba zo šlabikárov a zo šlabikára zostali už len handry. Odložte vaše šlabikáre, vezmite čítanky. Rozumiem, nech človek používa šlabikár jeden, dva, tri roky, no aby sto rokov slabikoval zo šlabikára, tomu nerozumiem. „Čítanky“, hovorí Kristus, „teraz vezmite.“ A tým, ktorí skončili s čítankami, hovorí: „Preč s čítankami! Vezmite gramatiku, aritmetiku, fyziku, chémiu, Boží zákon a kráčajte napred. Už stačilo bľačania.“ – „Veríš, že Kristus prišiel!“ niečo viac sa od vás žiada. Počúvajte, čo hovorí Kristus a naučte sa to, čo priniesol. Iba vtedy pochopíte hlboký zmysel života. A ak máte schopnosť myslieť, konať a tvoriť, máte v sebe ukrytú prednosť, máte bohatstvá, bane, v ktorých musíte rudy opracovávať – váš rozum, vašu vôľu. Teraz sa vás spýtam: pracovali ste na vašom rozume a na vašej vôli alebo ste doposiaľ iba bľačali nad vaším šlabikárom? Ak kristus, Ktorý prichádza, urobí revíziu vo vašich domoch, dôsledne preverí, či ste sa učili. Nemám tým na mysli tie obyčajné domy, ktoré ste vybudovali, ale tie, v ktorých teraz žijete, s ktorými ste teraz došli sem. Kristus zistí, či je v tých celiach, miestnostiach rozumná ľudská myšlienka a činnosť alebo či sú tam ovčie výkaly. Aj toto hnojivo je dobré, no hriech je, ak človek, ktorého otec poslal do školy, ktorému dal všetky podmienky, aby sa stal rozumnou bytosťou, aby zostal vonku a aby bľačal. A keď anjeli schádzajú nadol a opäť sa vracajú do Neba podávať správy o ľuďoch, čo tam hore povedia? – „Tamtí dolu ešte bľačia.“ Kedy sa to bľačanie premení na reč.

 

A teraz, ak chce Kristus urobiť túto ovcu rozumnou, pretože má na to, aby takou bola, kladie tieto dva princípy vedľa seba a hovorí, že vlna z ovce sa musí upriasť a z nej sa má urobiť látka. Ovcu môže každý ostrihať, no jej vlnu treba opracovať. No aj vlna, ak sa neostrihá načas, opadne ako lístie na stromoch. Vlnu treba uskladniť, opracovať a utkať z nej látku – naše myšlienky a želania sa musia premeniť na skutky a vtedy sa môžu obliecť nahí ľudia. Kedy vlastne zostal človek v raji nahý? Keď osprostel, keď sa stal ovcou a zabľačal; keď jeho ruka ochromela, keď jeho žena zhrešila a opustila nevinný život. Vtedy osprosteli, stratili svoj zrak, svoje správne úsudky. Kristus teraz hovorí: „Prišiel som na zem práve kvôli takému človeku, ktorý je stvorený na obraz a podobu Božiu; aby som mu rozviazal ruky, aby mohol plniť Boží zákon. Vy, ktorí ste doteraz pásli svine na tomto svete, a ktorým zakazovali aj svätojánsky chlieb, čo ešte očakávate? – Vari pieseň spevákov: „Pane, upokoj dušu tvojho otroka?“ Aby Pán upokojil vašu dušu medzi sviňami, medzi svätojánskym chlebom? Nie, vezmite svoju palicu, vezmite si svoj batoh a hajde na cestu k otcovmu domu, do otcovej školy, ktorú Pán pre vás pripravil. Kristus vám radí, aby ste dali bokom šlabikár a čítanku, a aby ste zobrali gramatiku; je to užitočná veda, učí ako správne hovoriť a čítať, kde dať mäkké alebo tvrdé i, ja alebo ia. Od všetkých sa vyžaduje správna myseľ, správny úsudok, správne cítenie, správne konanie. Aby bol náš život pekný a dobrý z hľadiska formy i obsahu a – ako bolo povedané pred dvetisíc rokmi: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ – to je heslo nového života, ku ktorému máme dospieť – to je Boží zákon, no v súvislosti s tým sa od nás žiada trochu väčšia snaha. Uznávam svetských ľudí v jednej súvislosti. Jedna dáma, ktorá sa pripravuje odísť na večierok, na bál alebo do divadla, len si všimnite, koľko námahy vynaloží v miestnosti, v ktorej sa oblieka: celý čas sa obzerá hore-dole, obzerá si nos, tvár, ruky, aby bolo všetko v úplnom poriadku. Chválim ju. No vy, kresťania, koľkokrát ste sedeli pred vaším zrkadlom, aby ste si poobzerali a narovnali váš charakter? Hovoríte: „Dá sa aj bez zrkadla.“ Potrebujete zrkadlo. Zoberte si príklad od tejto svetskej dámy. Trvám na zrkadle, na srdečnom, rozumovom zrkadle: keď sa doň pozriete, aby bolo všetko v poriadku. Len vtedy sa môžete ukázať pred Bohom. Nemyslite si, že Boh vás príjme takých, akí ste. Nie. Svetskí ľudia to oveľa lepšie chápu. A preto Kristus hovorí: „Synovia tejto doby sú rozumnejší.“ Nielenže ich nemožno súdiť, ale musíme si od nich vziať dobrý príklad. V každom prípade uprednostňujem svetských ľudí, pretože dávajú výborné príklady pokiaľ ide o chápanie, energiu, prípravu. Ak zoberieme ich príklad a použijeme ho v duchovnom svete, stáli by sme vyššie, ako stojíme teraz. Hovoríte: „Ich konanie je hlúpe, toto nám nie je treba, tamto nám nie je treba.“ Nuž, a čo vám treba – snáď nie Nebo? Nebo nepotrebuje hlúpych ľudí. Ak nemôžete vybudovať kamenný dom, ako môžete vybudovať charakter, na čo je potrebné veľa úsilia? Nemáš tisíc leva, aby si postavil dom, a chceš vybudovať veľkolepý charakter! A keď Pán hovorí, aby ste sa nevenovali svetským prácam, rozumie tým toto: keď ste postavili jeden, dva, tri domy: „Už stačí, ty si už špecialista, teraz chcem od teba, aby si postavil tvoj srdcový dom. A keď sa naučíš, ako postaviť tvoj srdcový dom, vybuduj rozumový dom!“

 

Ten istý zákon analogicky platí zdola nahor. Preto Kristus hovorí: „O koľko viac je človek, ktorý myslí, ktorý môže rozvíjať svoj charakter, ako ovca, ktorá sa stále pasie a bľačí!“ Súčasný svet si žiada: „Chlieb, chlieb!“ – tento krik počuť zovšadiaľ. Aj ovce potrebujeme, lebo nám dávajú vlnu; ak by však bola celá zem zaplnená iba ovcami, nebola by žiadna harmónia. Chápem, že rozumný prvok v nás musí prevyšovať nad nerozumným, živočíšne sa musí zameniť za ľudské. Všade počuť: „Ten je zviera.“ Nie je zlé, ak je človek zviera; no existuje niečo vyššie ako zvieratá. Pre ovcu je normále byť zvieraťom, nie však pre človeka. V Písme svätom sa hovorí: „živá duša“ a „oživujúci Duch“. Kto sa chce naučiť zušľachtiť, spasiť ľudstvo a jeho žiakov, pozvaných na túto úlohu, nech spolupracuje s Kristom: On chce, aby mu pomáhali rozumní ľudia – ľudia, ktorí vedia dobre budovať podľa všetkých pravidiel Božieho zákona, ľudia, v mysliach ktorých je blaho“ Nebeského kráľovstva“ postavené na prvé miesto. Teraz sú potrební takí ľudia, ktorí sa nedajú zlákať ani pomýliť vonkajšou predstieranou stránkou vecí. Pripúšťam, že niektorí svätci si neplnia svoju povinnosť ako treba, no nesúdim ich – je to ich chápanie, ale musím sa zaoberať tým, čo sa na mňa kladie. Ak stále stojíme na jednom mieste a ich odsudzujeme, a my sami zanedbáme svoje povinnosti, aký z toho môže byť úžitok, nijaký. Bolo by to ako u učiteľa, ktorý nevyučoval svojich žiakov a preto ich chce potrestať. Prejdime však k štádiu rozumového žitia, ktorého cieľom je pozdvihnutie všetkých národov, celého ľudstva. Musíme mať na zreteli ľudskú dušu, dom, spoločnosť, národ, ľudstvo – Kristus zahrňuje všetky tieto kategórie; to všetko predstavuje jeden celok. Dom je väčšie indivíduum; spoločnosť – väčšie ako dom; národ – ešte väčšie ako spoločnosť, a ľudstvo – ešte väčšie ako národ. Preto sa snažíme postupovať od malých vecí po väčšie, inými slovami: od zvieracieho k rozumovému prejavu. Keď Kristus kladie pred vás myšlienku „O koľko viac je človek, ako ovca“, domnieva sa, že človek je schopnejší tvoriť a vytvoriť svoj život.

 

Prvé, čo urobíte, keď sa vrátite domov, je, že začnete liečiť malomocného; druhé, čo urobíte, otvoríte oči vášmu slepému; tretie – odštuplujete uši vášmu hluchému; štvrté – rozviažete ruky tomu, kto ich má zviazané – zapojíte do práce váš rozum. Je to dôležitá úloha; pravidlá máte, vyriešte ju. Samozrejme, môže prejsť deň, dva, tri, ale ak budete vytrvalí, vyriešite ju. Počas jej riešenia výsledky vám ukážu, ako treba pracovať. Ak by vždy učiteľ riešil žiakovu úlohu, nikdy by sa nenaučil počítať. Učiteľ zadá jednu, dve, tri, štyri, päť úloh a povie: „Nabudúce mi donesiete tieto úlohy urobené.“ A celý svet okolo nás sú samé úlohy, ktoré nám Pán zanechal na riešenie. V kapitole, ktorú som prečítal, Kristus dal veľa úloh. Zastavil som sa iba pri jednej, druhé sú oveľa ťažšie – podľa zložitej trojčlenky. Ja vám teraz dávam úlohu iba so štyrmi jednoduchými úkonmi – sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie. Pri trojčlenke je to trochu ťažšie, no so štyrmi jednoduchými úkonmi môžete úlohu vyriešiť veľmi dobre. Niektorí hovoria. „Nevieme spočítať.“ Naučíte sa. Dve jablká a ešte dve sú štyri. Neviete, s kým sa máte dať spolu dokopy – muž nevie, s akou ženou sa má dať dokopy. Potom prichádza odčítanie: muž sa ožení s nejako ženou, nepáči sa mu, chce sa s ňou rozísť – nevie, ako odčítať. Teraz nie je čas na odčítanie. Narobí deti, chce ich vyhodiť, lebo nie sú rozumné. Musí ich naučiť. Aký veľký zákon je ukrytý v týchto štyroch pravidlách: vedieť sčítavať, odčítavať a tak ďalej! Je to veľká veda, ktorá tisícročia stojí pred ľuďmi. Naučili sme sa iba mechanickú stránku počtov. Ak sa začneme stretávať so svätcami, anjelmi, keď sa stretneme s Bohom, vtedy sa naučíme skutočne počítať. Jeden groš a ešte jeden groš sú dva groše; no ak je v spočítavaní mínus aj plus? Niekto povie: „Ja viem spočítavať.“ Lenže ako – s plus alebo s mínus? Mám plus dvetísíc leva.“ Ty si bohatý človek, môžeš si dopriať i urobiť dobre druhým. Toto je základný Kristov princíp. Túto ovcu spočítate a odpočítate; ona vám dá svoje. Ak navštívite nejakého baču, naučí vás základný zákon sčítania a odčítania; keď zakvasí mlieko, jednu časť zoberie, druhú vyhodí von. Keby vedel, ako odčítať nepotrebné, získal by, ak nevie, stratí. Aj vy, keby ste vedeli, ako zakvasiť vaše mlieko, ako zbierať jedno a vyhadzovať druhé, keď treba vyrovnávať vaše účty, povedali by ste:“Teraz máme zisk.“ Ak máte stratu, znamená to, že ste nepoužili rozumný Kristov princíp, ale ste boli ovcou, ktorá sa celý čas pásla a bľačala. Keď vidí ovca vlka, dupne nohou, chce mu povedať. „Choď preč odtiaľto; nevidíš, že sa pasiem?“ No vlk na ňu skočí a zožerie ju. Taká bola rozumná! Aj vy, keď vidíte diabla, nedupajte pred ním nohou, nezľakne sa; má strach iba pred ľudmi, ktorí majú rozum a vôľu, rozviazané ruky. Kristus preto prišiel, aby rozviazal človeku ruky a aby mu dal silu bojovať s vlkom – s diablom. Aj vlci majú právo chodiť po svete, brúsiť sii zuby, ale aj my máme právo použiť proti nim svoj rozum a svoju vôľu. Oni majú právo jesť, no my máme právo vybrať im zuby; oni majú právo brúsiť si nechty, ale aj my máme právo odrezať im ich. Vytianite diablovi zuby aj s koreňmi a odrežte mu nechty. Ak urobíte z diabla ovcu, ktorá vám bude dávať vlnu a mlieko, nebojte sa, v nasledujúcom kroku z neho môžete urobiť vola, nasadíte mu ohlavok a donútite ho orať. V inej časti Svätého písma Kristus hovorí, že zlý duch, ktorý vyšiel z človeka, bol veľmi nespokojný a keď sa vrátil späť, bol sedemkrát horší, ako predtým. Všetci hlúpi ľudia sa tiež stávajú sedemkrát horšími. Preto Kristus hovorí: „Prišiel som spasiť rozumného človeka“, nie kvôli zvieratám, ale kvôli človeku. Práve toto spasenie hlbokého kresťanského učenia musíme vniesť do nášho života, aby sme boli príkladom svojím rozumom a srdcom, aby bol náš dom ideálnou záhradou – toto je úloha nášho života.

 

Preto začnite pracovať a nech každý pracuje vo vnútri seba samého. Keď príde na návštevu k Bulharovi nejaký hosť, poukazuje mu, čo má vo svojom hospodárstve, ako má zariadené a priateľ ho chváli a teší sa. Jedného dňa príde Pán z Neba, kam ho zavediete? Vaša šopa, vaše humno sú zvalené, kostol aj škola tiež. Ak tu nájde všetko naporiadku, povie: „Hľa, človek, ktorý pracoval rozumne.“ To je myšlienka, ktorú vám dnes Kristus dáva do pozornosti: „O koľko viac je človek ako ovca.“

 

Beseda, ktorá sa uskutočnila 28. septembra 1914 v Sofii

 

 

Preložila Gabriela Žlebeková

27. 11. 2005

 

 

Сподели публикацията


Адрес на коментара
Сподели в други сайтове

Създайте нов акаунт или се впишете, за да коментирате

За да коментирате, трябва да имате регистрация

Създайте акаунт

Присъединете се към нашата общност. Регистрацията става бързо!


Регистрация на нов акаунт

Вход

Имате акаунт? Впишете се оттук.


Вписване